POHĽAD ŽIDOVSKEJ EXEGÉZY NA ODCHOD ZO SVÄTEJ ZEME (zdroj: príhovor o. J. Majerníka)

O HRANICIACH VYVOLENÉHO NÁRODA

Od Nílu po Eufrat prisľúbil Boh Abrahámovi zem, Židia ju ale takto nedostali. Ale to nefunguje tak, že naraz Pán Boh, ktorý prisľúbil, si to prekalkuloval a chytil sa za hlavu a povedal: „Juj, som to prestrelil!“ Pán takéto kalkulácie nikdy nerobí. Človek vlastným hriechom umenšuje veľkosť prisľúbení, ktoré môže dostať od Boha. Nikdy Boh neruší žiadne zmluvy ani prísľuby, ani židovskému národu, ani Cirkvi, pokiaľ ich niekto ruší alebo mení alebo kalkuluje, je to vždy ľudský svet. A vždy vo svoj neprospech a svojou vlastnou vinou.

POHĽAD ŽIDOVSKEJ EXEGÉZY NA ODCHOD ABRAHÁMOVÝCH POTOMKOV ZO SVÄTEJ ZEME

Židovskí exegéti vidia pohyb zo Svätej zeme vždy ako niečo negatívne. Hovoria, že bola to práve rozvadenosť patriarchov (Jakub a Ezau), ktorá spôsobila odchod zo Sv. Zeme. To, že Jakub emigroval do Egypta a tam zomrel, bol dôsledok toho, že tam mali Jozefa. Ale Jozef by sa tam nebol dostal, keby rodina držala spolu. Keby bratia neboli žiarliví. Interpretujú to tak, že každý moment, kedy Žid je vyhnaný alebo prežije mimo Sv. Zeme, je to niečo, čo sa udialo proti židovskému národu.
Židovský národ má krajinu, ktorú mu dal Boh, má tam žiť, má sa tam realizovať. Keď patriarchovia odišli po 400 rokoch zo Sv. Zeme, to nebolo z Božej vôle – to preto, lebo rodina nedržala spolu. To je zaujímavý postreh židovskej exegézy.